6. 9. nie je 69

6. septembra 2014, transient, Len tak na úvod

Tak ako ani to, čo tu budem písať, nebude úchylný exhibicionizmus ale úprimné vyjadrovanie mojich zážitkov, pocitov a názorov, ktoré zatiaľ neviem dať najavo inak.

Chcem písať najmä o rodovej ne-rovnosti (nie o sexe), o kultúrnych a spoločenských rozdieloch, o našich stereotypoch, predsudkoch a obavách jeden z druhého.

Najskôr vám však musím povedať aj niečo o sebe, pretože všetko, čo sem budem písať, sa nejakým spôsobom bude dotýkať aj mojich osobných zážitkov a poznania, ktoré som nadobudla.

 

Nie je vôbec ľahké niečo začínať, ale keďže som sa tak už raz rozhodla, nebudem to ďalej odkladať (moderným slovom prokrastinovať), ale vysypem vám to rovno dnes, 6.9. 2014.  Zaujímavé, že to vyšlo práve na tento deň. Nijako som to na tento deň neplánovala. No asi to tak malo byť… Aspoň si to lepšie zapamätáte. 🙂

Väčšina ľudí chápe číslo 69 iba z toho erotického hľadiska, no ja v ňom vidím niečo iné. A niečo oveľa viac. Vidím v ňom spojenie dvoch protichodných síl, dokonalý symbol vzájomnej prepletenosti Jin a Jang. Každý z nás ich v sebe má, no každý v inej miere. Niekto sa cíti byť viac Jin, niekto zas Jang. Nezáleží to od fyzického pohlavia, ale od našich duší. Je to o tom, že sa všetci navzájom dopĺňame a potrebujeme. Každý z nás je trošku iný, nikto z nás však, (vo svojej najhlbšej podstate), nie je niekým viac ako ten druhý. Všetci sme si (žiaľ, často len na duchovnej úrovni), absolútne rovní a rovnocenní, muži i ženy. A práve o tomto chcem písať…

O tej nerovnováhe, a o potrebe vzájomného vyváženia, rešpektu a tolerancie. O šťastí a láske.

Ďalší článok už čoskoro.