Založ si blog

Obdivujem ženy

Odjakživa sa mi dievčatá a ženy páčia, ale ešte nikdy som to žiadnej nepovedala a ani sa so žiadnou sexuálne nestýkala. Všetky moje kamošky ma vždy považovali za úplne normálnu babu, ktorej sa páčia len a len chalani. O mojej opačnej preferencii nemali ani poňatia. Možno, keby som sa im vtedy úprimne priznala, tak by dokázali pochopiť, že sa mi páčia baby preto, lebo som nepriznaná lezbička. Pretože s tým pojmom sa už niekedy stretli a o homosexuálnych lezbičkách už aspoň teoreticky niečo vedeli. Nemyslím si však, že by dokázali pochopiť to, že som trans. Asi skôr nie, keďže ani ja sama by som im to v tej dobe určite nedokázala dostatočne dobre vysvetliť.

A práve preto som im to vtedy ani nepovedala. Vedela som, že by to nepochopili. A že by som ich možno navždy stratila. Darmo sa hovorí, že skutočné priateľstvo prekoná všetko, toto by už mohla byť aj pre ne dosť silná káva. Možno by to odo mňa brali ako zradu či podvod, a viac by sme sa nekamošili a ani nestretávali. Nikdy viac by sme sa nezdieľali so svojimi názormi a plánmi, a ani spolu nechodili na pizzu a pivo, na kadejaké tie naše výlety, či ´na dom´ niektorej z nás, aby sme tam spolu kecali, pozerali filmy a len tak, vo všetkej možnej počestnosti, prespávali. Každá sama a na inej posteli. 🙂

 

Bála som sa, že by som sa ich už nikdy viac nemohla vypytovať, čo majú nové, a ako sa má tá druhá kamoška, alebo ich sestra. Nikdy viac by sme sa spolu nebláznili, a ani sa spolu neflákali po vonku a vlastne po celom Slovensku.

A to by mi bolo ľúto a asi by mi to strašne chýbalo. Nechcela som o to prísť, a preto som radšej mlčala. Sem-tam som síce niečo naznačila, ony to však nebrali vážne. A tak som to ďalej nerozoberala. Mali sme kopec starostí samé so sebou, so svojimi rodičmi, súrodencami, učiteľmi, školami a skúškami. A potom s hľadaním zamestnania a s množstvom práce, ktorým nás šéfovia zavaľovali.

Priznávam, že som bola dosť zbabelá, keď som s tým nezačala sama a hneď. Ale ja som sa naozaj bála. Myslela som si, že časom sa zmením, a že všetko toto je len puberta a moje oneskorené dospievanie. Chcela som a dúfala, že to prejde, ale niekde vo vnútri som vedela, že to tak nebude. Že tieto moje pocity mám už predsa od malička, a zrejme ich budem mať v sebe už navždy.

Nechcela som kamoškám klamať, ale rovnako tak som sa nechcela od nich odlúčiť. Boli pre mňa vtedy všetkým. Veľmi som sa hanbila za to, čo cítim, a netúžila som po tom, aby ma za tie pocity vysmiali aj ony. Potrebovala som aspoň jednu svoju partiu, do ktorej by som mohla patriť. Potrebovala som sa cítiť normálne, aj keď naozaj ´normálne´ som sa necítila takmer nikdy. Vždy som o sebe vedela, že som iná. Liezlo mi to na nervy a nevedela som, čo s tým robiť. Hanbila som sa požiadať niekoho o radu a tak som sa s tým dlho trápila len sama.

Chcela som druhým ukázať, aká naozaj som, ale verejnej exhibície som sa dosť obávala. Chcela som sa zdôveriť aspoň kamoškám, ale ani to sa mi nedarilo. Nedokázala som to prekonať, pretože som v sebe mala dosť veľký zmätok a blok. A aj preto, že vnútorné pocity a pohnútky sa naozaj ťažko vysvetľujú. Dajú sa ako-tak opísať a odhaliť, ale presne do detailov a dokonale zachytiť všetko to, čo sa v nás deje, sa až tak ľahko nedá… Človek je až príliš zložitý.

Okrem toho, o transsexuáloch a zmenách pohlavia sa toho vtedy ešte veľa nevedelo, a v našej spoločnosti to bolo navyše aj tabu, o ktorom sa nehovorilo. Považovalo sa to za podobnú úchylku ako je trebárs zoofília alebo pedofília. Bežní ľudia sa tým takmer vôbec nezaoberali, a detailnejšie informácie o tom si pozisťovali len ľudia, ktorí už o sebe vedeli, že sa ich to týka.

Keby som mojim babám vtedy povedala, že sa mi páčia baby, pretože sa cítim ako chalan, neviem, ako by to zobrali. No už sa to ani nedozviem… Môžem im to povedať iba ak dnes alebo zajtra. Alebo nikdy…

Môj nesplnený sen

08.01.2016

Pamätám si, že počas celého svojho života som vždy chcela len jednu jedinú vec. Byť chalanom! Narodiť sa ako ten slobodný, nezávislý a bláznivý chalanisko, ktorého každý akceptuje, rešpektuje, a nikto sa ho nesnaží meniť, či príliš často mu niečo dohovárať. To bolo to NAJ, čo som vždy chcela. Okrem toho, samozrejme, som chcela aj veľa iných vecí, ale toto bolo [...]

Radšej autíčka

12.11.2014

Nikdy som nechcela byť dievčaťom, a nikdy som sa ním ani necítila byť. Nikdy som sa nehrala s nijakými bábikami, i keď som ich mala dosť, pretože ma to nikdy nebavilo. Vždy som sa bavila len s autíčkami, zvieratkami, kockami, loptami, igráčikmi alebo s PVC vojačikmi… Radšej som sa vždy hrala na vojaka, policajta, rytiera, tiráka či chovateľa zvierat, ako na [...]

Môžu byť trans šťastní?

21.10.2014

Vždy som chcela byť šťastná a spokojná, ja som však nikdy nebola ani len zmierená s tým, kto som. Naozaj spokojná som nebývala takmer nikdy, a veľmi dlho som si myslela, že sa mi to už ani nikdy nepodarí. Myslela som si, že s tým, čo je, budem maximálne tak trošku zmierená, ale určite nikdy nie spokojná, či dokonca šťastná. Ale mýlila som sa, našťastie. [...]

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo pomerne silné zemetrasenie

29.03.2024 11:04

Otrasy bolo cítiť aj na Kréte a v Aténach.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

transient

POZOR! Vstup na vlastné riziko!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 10
Celková čítanosť: 16471x
Priemerná čítanosť článkov: 1647x

Autor blogu

Kategórie